Akademici : Exekútori strácajú dôstojnosť

Dekan PF UK Eduard Burda potvrdil, že zadávateľom analýzy je exekútor Ladislav Jakubec. Stála ho 8-tisíc eur a bol upozornený, že výsledok nemôže ovplyvniť a že záver môže byť v rozpore s jeho záujmami. Prečo si analýzu objednal, nie je isté. Denníku N sa nepodarilo s ním skontaktovať.

AKO PODANIE NA SÚD?

Partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Radovan Pala tvrdí, že analýza je „postavená jednostranne a orientuje sa výlučne na závery, ktoré vyhovujú zadávateľovi. „Je akademicky nepoctivá, lebo sa viac ponáša na podanie na súd, v ktorom advokát argumentuje v prospech klienta, ako na nezávislý odborný posudok“.

Palovi chýba objektívne preskúmanie a zhodnotenie argumentov, ktoré podporujú argumentáciu Žitňanskej. „Celá analýza je charakterizovaná pomerne silným účelovým ohýbaním významu a obsahu niektorých ústavných princípov v jednostrannom záujme zadávateľa,“ dodal.

 

NÁPRAVA DEFORMÁCIE

Exekútori sa spoliehali na to, že ich kvalitná a efektívna práca im môže priniesť viac exekúcií a aj viac príjmov z exekučnej činnosti. V tejto dôvere by nemali byť sklamaní bez dôkazov a naliehavých dôvodov,“ píšu autori analýzy. Tvrdia, že nenašli v dôvodovej správe ani legislatívnom zámere nič, čo by hovorilo v prospech prechodu na náhodný výber exekútorov.

Žitňanská pri jeho presadzovaní argumentovala snahou napraviť zdeformovaný „trh“, kde si väčšinu exekúcií delí pár úradov. Vlani pribudlo na súdoch 512-tisíc exekučných konaní, tretinu z nich rieši 9 z 330 exekútorov. Za náhodný výber sa prihováral aj šéf Slovenskej komory exekútorov Miroslav Paller, zdôrazňoval, že „zaručí väčšiu nezávislosť súdneho exekútora a zníži priestor pre korupciu, klientelizmus a neprípustné diktovanie podmienok veľkými veriteľmi“. Exekútorské úrady totiž radšej pristúpili aj na podmienku, že nebudú uzatvárať nevymožiteľné exekučné konania (náklady by platil majiteľ pohľadávky), no za to dostanú väčšie zákazky.

Ďalším argumentom Žitňanskej bolo, že ak novelou prenáša právomoci, čo patrili súdu, musia byť exekútori absolútne nestranní a nezávislí. Doteraz si totiž mohol exekútora vyberať ten, kto potreboval pohľadávku vymôcť, v očiach mnohých dlžníkov tak bol zaujatým.

Akademici v analýze oponujú, že tak zásadná zmena, ako je zavedenie náhodného výberu, nie je riadne odôvodnená a chýba podrobná analýza. Tvrdia, že exekútori sú už teraz nestranní a nezávislí, pretože to je základný predpoklad výkonu ich povolania. Ak by to nespĺňali, hrozí im disciplinárne konanie. Náhodný výber teda podľa autorov analýzy nemá na nezávislosť a nestrannosť žiadny vplyv. Podrobne sa venujú postaveniu sudcov, ktoré musí byť rovnako nestranné a nezávislé.

Na to upozorňuje aj Pala. Pripomína však, že akademici v tejto súvislosti „úplne opomínajú, že výber zákonného sudcu je náhodný, teda že ani žalobca ani žalovaný si ho nemôžu vybrať.“ Tento model teda vlastne zodpovedá podľa právnika tomu, čo presadilo ministerstvo vo vzťahu k exekútorom. Autori analýzy hovoria aj o narušení „ľudskej dôstojnosti“ exekútorov. Vysvetľujú, že navrhovanou novelou a náhodným výberom sa z exekútorov „stávajú prostriedky pre zabezpečenie núteného výkonu exekučných titulov nerešpektujúc, že exekútori nie sú štátni zamestnanci, ale naopak sú slobodným povolaním. Toto podľa nich „porušuje aspekt ľudskej dôstojnosti exekútorov.“

 

V HRE JE PREZIDENT

Analýza je zaujímavá aj tým, že ju pripomienkoval vedúci katedry ústavného práva Marián Giba. Ten je aj poradcom prezidenta Andreja Kisku, ktorý môže novelu vrátiť.

Akademici písali analýzu v čase, keď išla novela do parlamentu. Vtedy podľa Gibu zahŕňala aj časti, ktorých ústavnosť bola diskutabilná. Teraz sa chce oboznámiť so schváleným znením a je „pripravený uviesť svoje vecné postrehy a upozorniť na podstatné argumenty aj prezidenta“.

Ďalším poradcom prezidenta je bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, ktorý sa k analýze a ani k možnej protiústavnosti nevyjadril.

Ak by aj prezident novelu vrátil do parlamentu, Žitňanská môže byť pokojná. Za jej zmenu hlasovalo zo 141 prítomných poslancov 128. Nikto nebol proti a zdržali sa 13. Na prelomenie prezidentovho veta má teda dosť hlasov.

Na Ústavný súd by sa mohli obrátiť aj poslanci. Na pochybnosti upozorňoval nezaradený Peter Marček (pôvodne Sme rodina) s ďalšími tromi kolegami. Ten však nedokázal získať ani 15 hlasov poslancov na predloženie pozmeňujúceho návrhu, ktorým by náhodný výber zrušil. Na podanie na Ústavný súd potrebuje raz toľko.

Poslancov teda analýza z právnickej fakulty nepresvedčila. Neminula sa svojmu účelu? Dekan si to nemyslí a hovorí, že môže zohrať ešte svoju úlohu v ústavnoprávnej dohre. Bližšie to nevysvetlil, len naznačil, že analýza hovorí o porušení ľudských práv exekútorov. Každý z nich by ju teda mohol využiť pri sťažnosti na Ústavný súd.

Ako to tam dopadne, je nevyspytateľné. Jedným z autorov štúdie je však syn súčasného podpredsedu Ústavného súdu Milana Ľalíka.

Analýza je charakterizovaná pomerne silným účelovým ohýbaním významu a obsahu niektorých ústavných princípov v jednostrannom záujme zadávateľa. Radovan Pala, právnik, ktorý sa špecializuje na obchodné právo.

ZDROJ: http://www.news.sk/rss/link/2016/12/2752119/exekutori-stracaju-dostojnost-myslia-si-akademici-z-pravnickej-fakulty-uk/

Zverejnené 07.12.2016

<< Späť na aktuality