Novela Exekučného poriadku

Z dôvôdovej správy Ministerstva spravodlivosti SR je zrejmé, že účelom novely zákona je vytvorenie legislatívnych podmienok pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády SR a pripraviť komplexnú právnu úpravu exekučných konaní s cieľom zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základných práv dlžníka a na ten účel ustanoviť jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zaviesť procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených záujmov.

Jedným, kauzálne príslušným súdom pre exekučné konanie bude Okresný súd Banská Bystrica. Tento súd bude prijímať návrhy na vykonanie exekúcie výhradne elektronicky. Podanie bude možné uskutočniť formulárovo cez elektronickú schránku. V prípade ak nemá veriteľ, alebo jeho právny zástupca aktivovanú elektronickú schránku, návrh podá prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora. Tento proces však stále nie je legislatívne doriešený, nakoľko vyvstáva množstvo aplikačných problémov, hlavne s prevodom originálu exekučného titulu do elektronickej podoby formou konverzie dokumentu. V praxi to bude znamenať, že ak veriteľ nie je technicky zručný, alebo má iné prekážky na podaj elektronického návrhu priamo na exekučný súd v Banskej Bystrici, musí navštíviť niektorú kanceláriu súdneho exekútora, ktorý by mal jeho podanie uskutočniť a zelektronizovať. Okrem samotného návrhu, aj exekučný titul na podklade ktorého má začať exekúcia. Táto skutočnosť vyžaduje, aby mal súdny exekútor technické vybavenie na to, aby mohol samotnú konverziu (teda prevod listinného originálu na elektronický) uskutočniť a navyše aby bol na to aj oprávnený. Súdny exekútor ako orgán verejnej moci môže vykonávať konverziu dokumentov. Exekútor však robí výkon verejnej moci v konkrétnej veci, až po získaní poverenia súdu a v tomto prípade týmto poverením ešte nedisponuje. Aj táto skutočnosť bude musieť byť legislatívne vyriešená, aby bol oprávnenému zabezpečený prístup k súdu a mohli svoje podaje návrhov uskutočňovať elektronicky. Konverziu môže robiť notár, pošta a v obmedzenom rozsahu aj advokát. Advokát momentálne nie je oprávnený robiť konverziu verejných listín. Legislatívne nastavenie preto určí, akou cestou bude môcť oprávnený svoje elektronické podaje uskutočňovať.

Náhodné prideľovanie exekúcii súdnym exekútorom podľa trvalého pobytu povinného, alebo jeho sídla, je výraznou zmenou. Dôvodom ministerstva podľa dôvodovej správy bolo zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora od oprávneného, nakoľko súdny exekútor bude mať rozhodovaciu právomoc bez ingerencie exekučného súdu. Toto má byť prostriedok ako odbremeniť súdy od exekučnej agendy a zrýchliť konanie. Tu však treba pripomenúť, že exekučné prípady, ktoré sú živé, teda stále prebiehajú, sa budú vykonávať podľa doteraz platných noriem (tak znie posledná verzia novely). Odbremenenie súdov sa preto môže prejaviť až o niekoľko mesiacov, alebo rokov. Táto zmena nijako nevyrieši nefunkčnosť súdov a nezrýchli prístup účastníkov konania k súdu, v prebiehajúcich exekúciách, ktorý je garantovaný Čl 46 ods.1 Ústavy SR. 

Nepružnosť rozhodovania súdov vidíme v praxi pri vydávaní poverení (súdy neplnia lehotu určenú EP), pri rozhodovaní o podaniach účastníkov a súdneho exekútora. Exekučné konania sa vedú dlho aj z dôvodu rozhodovacej praxe súdov. Mnohokrát sa opakuje situácia, kedy súdny exekútor niekoľkokrát iniciuje podnet na zastavenie exekúcie začatej už pred 10 – 15 rokmi. Súdy neposudzujú konanie objektívne, neskúmajú, či je naplnené znenie § 57 ods. 1 písm h) Exekučného poriadku, či existuje skutočnosť že  majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (a je tu prekážka konania). Takéto podnety súdneho exekútora nevyvolávajú vo väčšine prípadov žiadne právne následky. V praxi sa s takýmto prístupom exekučného súdu stretávame hlavne pri vymáhaní štátnych pohľadávok. Rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa našej internej analýzy trvá od podania podnetu viac ako 18 mesiacov. Niektoré súdy rozhodujú aj 5 rokov. Počas celého priebehu exekučného konania musí súdny exekútor neustále preverovať majetkové pomery dlžníka. Pokiaľ nie je exekučné konanie ukončené, súdny exekútor používa svoje vlastné prostriedky na úhradu nákladov súvisiace s jeho povinnosťami konať. Táto rozsiahla agenda na súdoch aj po novele Exekučného poriadku zostane (podľa posledného znenia novely). Zrejme sa v tomto prípade zámer zákonodarcu nenaplní, aj keď sa v pôvodnom zámere uvažovalo o zrýchlení konaní začatých pred 1.4.2017.

Nezávislosť súdneho exekútora je spochybnená argumentáciou, ktorá je založená na princípe, že len ten súdny exekútor, ktorý má momentálne malý počet nápadu, je nezávislý od oprávneného. Toto tvrdenie je opakom argumentácie (posledné mediálne výroky), že väčšina návrhov na vykonanie exekúcie skončí na pár exekútorských úradoch. Akoby sa predpokladalo, že dôvodom je korupcia. Mnohí exekútori tvrdo pracujú a vybudujú si meno a veľké portfólio pohľadávok výlučne svojim prístupom k práci, hodnotovým nastavením a absolútnou nezaujatosťou od účastníkov konania. Hlavne veritelia, ktorí si budujú vo verejnosti good will, chcú spolupracovať len s profesionálom, ktorý zabezpečí, že vstúpi do práv a oprávnených záujmov dlžníka len v miere, ktorá je dovolená zákonom, len s exekútorom ktorý má personál reagujúci na telefonáty, emaily, písomnosti povinných. Uvedené štandardy správania a komunikácie znamenajú na strane exekútora vysoké náklady, ktoré financuje z vlastných prostriedkov.

Súdny exekútor je na jednej strane verejný činiteľ a vykonávateľ súdnej moci a na druhej strane je nespochybniteľné, že je v určitom rozmere aj podnikateľ. V určitom smere spĺňa definíciu § 2 Obchodného zákonníka resp. § 2 Živnostenského zákona, nakoľko vykonáva činnosť samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Teoretici by s uvedeným tvrdením úplne nesúhlasili, no je nepopierateľné, že súdny exekútor vykonáva svoju profesiu za účelom dosiahnutia zisku. Je nepopierateľné, že chod celého úradu financuje z vlastných prostriedkov – ktoré musí zarobiť. Na financovaní chodu úradu sa nepodieľa nijakou mierou štát na rozdiel od činnosti súdov. Tento podnikateľský rozmer výkonu funkcie exekútora je hnacím motorom pre dosahovanie lepších výsledkov s čím súvisí motivácia zabezpečiť si prísun väčšej agendy spisov. Toto je koncepcia, a prostredie, v ktorom momentálne môžu fungovať v SR súdni exekútori. Existuje aj iná koncepcia, kedy by súdny exekútori mohli byť zamestnanci štátu a za svoju činnosť poberať mzdu. Financovanie nákladov exekučného konania by však bolo na pleciach štátu. Model duálneho núteného výkonu sme tu už mali. Z historických analýz vieme, že úspešnosť vymáhania peňažných pohľadávok súdmi a súdnymi úradníkmi bola v porovnaní so súdnymi exekútormi, ktorí mali podnikateľské nasadenie, mizivá. História preukázala, že model ktorý funguje, je z pohľadu efektivity vymoženia lepší. No zrejme má aj nedostatky (dôvodová správa k novele Exekučného poriadku). Koncepcia fungovania exekútorských úradov, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti má svojich prívržencov a má aj veľmi dobrý úmysel avšak iba v tom prípade, že všetci súdni exekútori poskytnú oprávnenému rovnaký štandard služieb (právnych a iných), vysokú vymožiteľnosť a dobré meno celému exekútorskému stavu a oprávneným.

Práve podnikateľský prvok výkonu funkcie exekútora je momentálne motiváciou a garanciou vylepšovať procesy, zavádzať nové programové riešenia, vzdelávať sa, poskytovať účastníkom konania lepší servis. Účastníkom sa myslí aj povinný (dlžník). Bez tejto motivácie možno nebude konkurenčné prostredie pre lepšie služby účastníkom, zlepšenie informovanosti a zvýšenie otvorenosti úradu smerom k verejnosti. Ak má exekútor dostatok prostriedkov, personálu a času, môže vo verejnosti pôsobiť preventívne, nakoľko vzdeláva, informuje, poučuje verejnosť, robí pro bono aktivity cez médiá, svoj web, chat, telefonicky, sociálne médiá. Toto je prostriedok ako sa buduje dôvera verejnosti v inštitút súdneho exekútora. Rovnomerné prideľovanie návrhov na vykonanie exekúcie môže spôsobiť, že práve táto motivácia sa vytratí. Navrhovatelia zákona však môžu sledovať iný cieľ, ako ten, ktorý je uvedený vyššie (a ten môže byť vyšší) ktorý je pre nás momentálne skrytý. Treba to preto akceptovať. Možno práve podnikateľskýý prvok nemá byť motiváciou pre vysokú vymožiteľnosť, vysoké služby a prevenciu v spoločnosti.

V praxi nie je výnimkou, že sú na pružnejšie, lepšie personálne a technicky vybavené exekútorské úrady postupované oprávneným exekučné spisy, ktoré začali u iných súdnych exekútoroch. Dôvody nespočívajú len v nečinnosti pôvodných súdnych exekútorov, alebo vo výhradách oprávnených k postupu súdneho exekútora. Táto problematika je závažnejšia, ako by sa na prvý pohľad zdalo.  Nové návrhy oprávnení po zlých skúsenostiach s inými exekútormi smerujú na overené úrady, ktoré komunikujú, fungujú transparentne, zverejňujú pre oprávneného pravidelne celý priebeh konania a čo je podstatné - zverejňujú oprávneným tok financií v spise.

Vybavenie exekútorských úradov doteraz nebolo vôbec vyžadované a nebolo podmienkou pre výkon úradu súdneho exekútora. Je preto veľmi vítané, že sa toto stane jednou z podmienok výkonu funkcie. Konkrétne podrobné podmienky, ktoré bude potrebné splniť však ešte nepoznáme. Sme si však istí, že zákonodarca bude vyžadovať zasielanie vymožených finančných prostriedkov oprávnenému načas. Táto povinnosť bude musieť byť splnená aj v starších konaniach. Určite si dnes mnohí ani neuvedomujú, čo to znamená byť technicky a personálne pripravení vykonávať funkciu súdneho exekútora. Teší ich iba prísľub väčšieho nápadu exekučnej agendy.

Na tomto mieste je potrebné povedať, že inštitút súdneho exekútora bol zavedený preto, aby sa nútene vymohlo judikované právo veriteľa. Dlžník je nedisciplinovaný pri plnení svojich záväzkov a exekútor je posledný článok súdnej moci, ktorý má zabezpečiť úhradu dlhu dlžníka veriteľovi. Práve tu je potrebné, aby mal súdny exekútor dostatočné personálne, technické vybavenie a aby nebol len štatistom, ktorý stiahne len prostriedky z účtu, alebo zo mzdy povinného. Financovanie terénnych vykonávateľov, financovanie call centra, financovanie drahého personálu, ktorý spracúva podnety na začatie tresného stíhania, vykonáva predaj nehnuteľností, prípadne iné úkony je veľmi nákladné. Nie vždy sú náklady investované súdnym exekútorom ako podnikateľom do týchto „pridružených“ činností priamoúmerné s dosiahnutým ziskom exekútora. Vo väčšine prípadov ide len o zvýšenie percenta vymoženia na strane oprávneného. Exekútorovi v skutočnosti zostáva menej, nakoľko investuje do svojej budúcnosti – ktorým je dobré meno, úspech pri vymožení (vysoké až najvyššie percento), budovanie dobrého tímu, technického vybavenia. Exekútor si ako iný, ktorýkoľvek podnikateľ stavia svoju firmu. Môže sa rozhodnúť ako ju postaví. Buď bude stáť na silných pilieroch, ktorými sú vysoké vymoženie pohľadávok, služby, profesionalita, silný pracovný tím alebo ich postaví na iných základoch pri ktorých nepotrebuje byť najlepší. Súťaživosť a otvorenosť pre možnosti, sú preto základom pre úspech.

Súdny exekútor vymáha pohľadávky veriteľov a svoje trovy exekúcie. Súčasťou trov exekúcie je aj DPH. DPH je veľmi zaujímavým zdrojom príjmov štátu do štátneho rozpočtu. Ak súdny exekútor nebude vymáhať, príjem DPH sa zníži. Ak bude súdny exekútor menej úspešný (nemá vybavenie potrebné na vymáhanie), odvedie sa menej DPH.

Nie je našou úlohou hodnotiť zámer predkladateľa novely Exekučného poriadku. Nepochybne je ten najlepší, aký je v momentálnej situácii, pri poznaní všetkých nedostatkov exekučnej agendy a celého exekútorského stavu, najlepší možný. Novela prináša mnoho pozitív a je zárukou zrýchlenia nových konaní, ktoré začnú po 1.4.2017. Zámerom tohto komentára je len stručné poukázanie na praktické skúsenosti a konštatovanie, že cieľ, ktorý bol vytýčený nie je ľahkým cieľom. 

ZDROJ: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6081

 

Zverejnené 03.10.2016

<< Späť na aktuality