Stráca notárska zápisnica ako exekučný titul v exekučnom konaní na svojej právnej sile?

Túto otázku si zrejme v poslednom období kladú nie len súdni exekútori ale aj veritelia, ktorí najčastejšie na základe Zmluvy o pôžičke poskytnú finančné prostriedky dlžníkovi a zároveň dlžník v rovnaký deň ako bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, v notárskej zápisnici o uznaní dlhu súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

 

Vzhľadom na aplikačnú prax exekučných súdov a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE 147/2010 zo dňa 31.08.2010, ktoré vo svojom odôvodnení konštatuje, že ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá bola vyhotovená v rovnaký deň, kedy bola uzatvorená zmluva o pôžičke, musí byť táto žiadosť súdnemu exekútorovi zamietnutá, domnievame sa, že je táto obava veriteľov opodstatnená. Priamym následkom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie , v nadväznosti na ustanovenie § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu následne zastaví.

 

Najčastejším dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia je právny argument exekučných súdov, že takáto notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia dlžníka o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte dlh povinného neexistoval. Zároveň súdy konštatujú, že povinný sa v nadväznosti na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže vzdať svojho práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, pričom takáto dohoda zakladá neplatnosť právneho úkonu.

 

Dôsledky aplikácie uvedeného právneho názoru pre veriteľa ako oprávneného v exekučnom konaní spôsobuje značnú právnu neistotu a nerovnováhu v právach a oprávnených záujmoch oprávneného, ktoré sú garantované ústavným právom na súdnu a inú ochranu. Aplikačná prax tak „povýšila“ práva povinného nad práva oprávneného, čím pôvodný účel zakomponovať notársku zápisnicu medzi exekučné tituly , stratil na svojej váhe a dôvodnosti. V praxi tento dôsledok má negatívne následky v tom zmysle , že predstaviť si dlžníka , ktorý uzná svoj dlh v čase, kedy reálne vznikol, čiže je v omeškaní, a súhlasil by dobrovoľne s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je reálne.

 

K danej problematike preto poukazujeme na Nález Ústavného súdu , sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000, zároveň konštatuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť.

 

Mgr. Sylvia Striešková, Vedúca právneho oddelenia

 

Zverejnené 30.10.2014

<< Späť na aktuality