Exekučný poriadok

 Exekučný poriadok

Postavenie a činnosť súdnych exekútorov a samosprávu exekútorov upravuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný poriadok upravuje aj činnosť a procesný postup exekučného súdu či ďalších subjektov exekučného konania. Štát prijatím Exekučného poriadku a zavedením inštitútu súdneho exekútora preniesol na súdneho exekútora časť svojich právomocí a vybavil ho oprávneniami nútene vykonať súdne a iné rozhodnutia, ak neboli povinnou osobou splnené dobrovoľne. Exekútor svojou činnosťou napĺňa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorá garantuje každému, že sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.  Exekútor poskytuje ochranu judikovanému právu. Vykonávanie exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku treba považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany.

Exekučný poriadok je právnou úpravou verejného práva, je súhrnom právnych noriem verejnoprávneho charakteru. Nútený výkon rozhodnutí podľa Exekučného poriadku je považovaný za súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (nález ústavného súdu III. ÚS 266/07).
 
S účinnosťou zákona č. 341/2005 Z.z. od 1. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, skončila tzv. dvojkoľajnosť výkonu rozhodnutia súdom a exekútorom a ťažiskom nútenej realizácie rozhodnutí sú exekúcie podľa Exekučného poriadku. Len súdne poplatky a tzv. personálny exekúcia zostali v právomoci súdov. Vzťah Exekučného poriadku k Občianskemu súdnemu poriadku je daný ustanovením § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého "Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením". V zmysle poznámky 31 sa osobitným predpisom rozumie zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).